Jedna z troch TOP najTOPovitejších, aspoň u mňa. Sci-fi o tom, ako prebieha život v osemdesiatych rokoch 20. storočia po výbuchu atómovej bomby. Prežila izolovaná skupina priateľov. Učia sa žiť zo zásob, skúšajú dopestovať niečo nové, vyrobiť jednoduché nástroje…
Udivuje ma majstrovstvo autora, ako dokázal vykresliť zásadné zmeny v morálke, hodnotách, medziľudských vzťahoch, načrtnúť úžasne novú optiku vnímania času. Dnes vzdycháme nad tým, ako nič nestíhame. A čo keby sme nemali autá? Ísť pešo do obchodu a spať – hodina miesto 15 minút. Pravda je taká, že technika nám venovala mnoho, mnoho času, len my sme sa nenaučili vážiť si ho. Nevážime si zlaté obilie na poliach, pohŕdame ľudskosťou a zamieňame si ju so slabosťou, nevážime si slnečné dni, netešíme sa z dažďa – keď prší, chceme slnko a keď svieti slnko, sťažujeme sa na horúčavu…
Táto kniha ma vždy zas a znova „ukotví“. Ukáže mi skutočnú pravdu o živote a „uprace“ ma.
A kde máte svoju kotvu vy?