Bojíte sa o dáta? Máte prečo.

Pred pár rokmi som čítal prieskum, čo by si ľudia odniesli z domu, keby horelo. Výsledok bol zaujímavý – i logický. Dom postavíte, nábytok, zariadenie, ošatenie a ostatné veci a doplnky časom kúpite. Ale rodinné fotografie nie. Tie neobnovíte. Ani videá  zo spoločne strávených šťastných chvíľ na horách či pri mori. Ani…

Čo nás v škole nenaučili

Na kurzoch sa ma ľudia pýtajú, aký používam doma spôsob na ochranu údajov v počítačoch. Zaujíma ich najmä ochrana fotografií a videa uložených v digitálnej podobe na diskoch ich počítačov. Rozumiem im – pre bežných používateľov počítačov a mobilov je táto téma tak trochu vzdialená. Len zriedka sa to v škole poriadne vyučuje a výchova k ochrane údajov ešte nie je súčasťou slovenskej rodinnej tradície.

Hoci niečo o problematike ochrany za viac ako štvrťstoročie práce s počítačmi viem, nedalo mi to a vyspovedal som aj kolegov. Kto bude o tom vedieť viac ako špičkoví lektori v digitálnej vzdelávacej firme, ktorí sami aktívne s dátami pracujú?

Stratil som tablet, ukradli mi telefón… Smola. Kým všetko funguje ako má alebo tablet, smartfón či disk na počítači neodídu do elektronických večných lovísk, ochranu najcennejších dát väčšina ľudí v pohode ignoruje. Alebo registruje len ako čosi, čo by bolo fajn. Robiť backup? Zálohovanie? Jednoduchá činnosť, ale… je otravné. Priznávam, občas aj pre mňa.
Viete prečo a kedy zálohovať?

Hrozieb je neuveriteľne veľa. Početný zoznam. Počítačové vírusy, trójske kone a iní im podobní elektronickí škodcovia. Požiar, povodeň, vlhké prostredie. Krádež (napr. môjho známeho – grafika vykradli v priebehu 2 rokov tri razy). Strata notebooku, tabletu, telefónu, SD karty, USB flešky,…

O vírusoch sa veľa popísalo. Malware – ako sa súhrnne označujú škodlivé vírusy, trójske kone, červy, adware, spyware atď. – je všade naokolo. Počuli ste o ňom, čítali, alebo možno aj zažili na vlastnej koži. Mali by ste vedieť niečo aj o trendoch – prvý experimentálny počítačový vírus vznikol v roku 1970, druhý zdokumentovaný (Elk Cloner) v roku 1982, s obmedzeným pôsobením. Hrozbou pre počítače sa stal až prvý vírus pustený do sveta v roku 1986 označovaný ako Brain.
Na prelome milénií sa odhadoval počet programov typu malware na čosi viac ako 100 tisíc. V roku 2013 už na 27 miliónov.
Koľko je vírusov na nete asi dnes?

Prieskum, ktorý vykonala spoločnosť ESET vo februári 2015, ukázal, že každý desiaty z päťsto respondentov v priebehu posledného roka prišiel o telefón stratou alebo krádežou. Každý piaty respondent svoje údaje vôbec nezálohoval. Len približne tretina opýtaných si svoje dáta poisťovala zálohovaním aspoň raz týždenne.
A to sa v prieskume nepýtali na stratené USB kľúče či flash-ky bez života.
Stále máte pocit, že vás sa strata údajov netýka?

Strata cenných dát číha nielen zvonka. Kolobeh života je aj vo svete techniky. Aj naši technickí pomocníci majú právo na dôstojný večný odpočinok. Veď koľko toho pre nás za svoj život vykonali! Že s nimi odišli do elektronických večných lovísk aj naše súbory? Rodinné fotky? Videá? Nahrávka z koncertu? Grafiky? Ach, jo…

Vážne, nehovorím do vetra.
Pred rokmi som písal odbornú knihu k práci s počítačmi. Viac ako tri mesiace. Nechcel som riskovať, aby sa dostal obsah do rúk cudziemu, nosil som ju na diskete stále pri sebe. Zálohoval som zriedka, viac-menej pre dobrý pocit. Keď som raz s disketou obsahujúcou knihu pripravenú do tlače pracoval, omylom som ju preformátoval(!) Záloha mi pomohla obnoviť len prvý mesiac prác. Ostatné? Dorobiť znova. Poučil som sa, zálohujem častejšie.

Viackrát v živote som zažil útok škodlivého vírusu. Raz mi zakódoval celý počítač. Vyznám sa dosť dobre v problematike a vedel som, čo robiť. Po dvoch dňoch sa mi ho podarilo po malých opatrných krokoch odkódovať. Začal som používať antivírus s najvyššími nastaveniami bezpečnosti, pridal firewall a viac než dovtedy začal dbať na bezpečnosť.

Napriek tomu – aj napriek ochrane známym antivírusom – mi o pár rokov neskôr spôsobil ďalší útočník na jednom z diskov v počítači škody. Zakódoval tri štvrtiny obsahu. Na ostatné disky sa nedostal. Firma mi oznámila, že išlo o nový druh vírusu, ktorý ešte nebol v poslednej aktualizácii vírusovej databázy. Najcennejšie na disku boli neodzálohované fotky z posledných dvoch dovoleniek a rozpracovaný plán predaja na 3 roky pre môjho zamestnávateľa.
Keď útočník následne zažiadal po sieti výkupné, zjednával som cenu. Dohodli sme sa, ale chcel som pred zaplatením dôkaz, že súbory vie odkódovať. Poslal som mu pár zakódovaných súborov (mal som aj ich zálohy a mohol porovnať výsledok), nepodarilo sa mu to. Požiadal o iné súbory, no nebol úspešný ani na druhý pokus… Viac sa neozval, fotky sú fuč, plán zachránila záloha v práci.

Ani nie o mesiac neskôr sa po 14 mesiacoch fungovania nečakane odporúčal do večnosti môj spoľahlivý mobil. Naznačil mi problém nečakaným výpadkom, stihol som odzálohovať kontakty, sms i obsah (zabudol som na kalendár s termínmi, moja chyba)… a o dva dni nasledovala posledná rozlúčka. Nepomohli mi ani v dvoch špecializovaných servisoch. Zabudnutý kalendár s termínmi ma nepríjemne dostihol – nasledujúce 2 mesiace som naštval viacero ľudí, keď som neprišiel na dohodnuté stretnutia…
Hoci si dávam na veci naozaj pozor, neminula ma strata dvoch USB kľúčov – veľkosťou tých najmenších (odvtedy ich nekupujem), tiež zlyhanie SD karty a iné „drobotiny“.
Ako vidíte, viem z nejednej osobnej skúsenosti, čo znamenajú stratené dáta.

Keď prídete o údaje, budete sa možno cítiť veľmi podobne ako keď vás nečakane opustí  blízky človek. Psychológovia hovoria, že niekto ten šok kompenzuje zlosťou, iný sa uzavrie, nekomunikuje, nechutí mu jesť, upadne do depresie, iný zasa vulgárne nadáva alebo so všetkým trieska… Trvá to týždeň, niekedy i mesiace. Pocit akejsi krivdy, trpkej príchute či nespravodlivosti od života pretrvá ešte dlho. Veď ste nikomu nič zlé nespravili! Ak nie ste voľnomyšlienkár, strata údajov je pre psychiku človeka tvrdý oriešok…

Vnímate to takmer ako stratu blízkeho človeka, ktorý odišiel z tohto sveta. Ktorého sa už ťažko spýtate otázky prichystané na najbližšie stretnutie, nepozriete si spoločne film či fotky. Ak ste už niekoho blízkeho naozaj stratili, motivácia k zálohovaniu vám bude dosť zrejmá.
Motivácia pre všetkých ostatných – ako by ste sa cítili, keby ste prišli o svoje spomienky?

Spravte radšej nevyhnutné kroky predtým ako situácia nastane. Čo a čím zálohovať, kam záložné súbory umiestniť, koľko to stojí a ako to celé zautomatizovať, sa dočítate v ďalších článkoch. Plus sa dozviete aj nevyhnutné „zlaté pravidlo zálohovania“, pretože bez neho by bolo celé zálohovanie len polovičné.

Záverečné zhrnutie:

+ zachránite si viac než spomienky
+ na začiatku to chce len pracovať hlavou
– neskôr aj trochu peňazí a kôpku času (ak nechcete platiť veľa)