Keď som bola malá a rozhodovala sa o svojej budúcnosti, čítala som v novinách ponuku stredných škôl (vtedy ešte internet nebol ?). Oči sa mi zastavili pri inzeráte Školy umeleckého priemyslu (dnešná Škola úžitkového výtvarníctva) a pri pohľade na požiadavky kladené na uchádzačov mi bolo smutno. Podvedome som cítila, že toto je smer, ktorým ma to ťahá. Môj malý rozum však vedel, že nemá význam uchádzať sa o prijatie na štúdium do školy umeleckého smeru. A rezignoval.
Našli ste sa aj vy v tomto príbehu? Ten môj tu iba začína…