Hrozieb straty údajov je veľa. Na naše údaje číhajú počítačové vírusy, trójske kone, spyware a iní im podobní elektronickí škodcovia. Ohrozuje ich požiar, povodeň, výbuch plynu, nežičlivé prostredie, živelné pohromy. Takisto krádež, strata… Notebooku, tabletu, telefónu, SD karty, USB kľúča, digitálneho fotoaparátu, kamery. A potom sme v háji. Neskoro je plakať nad rozliatym mliekom.
Aký prístup zvoliť
Spraviť zálohu cenných dát včas. Urobiť ju práve teraz, keď ešte všetko funguje, je naozaj jediné, takmer na 100 % spoľahlivé riešenie. Riešiť veci včas, kým je to možné, stojí za pár hodín uvažovania a následnú akciu.
Predovšetkým si poďme ujasniť, čo budeme zálohovať, akým spôsobom (čím), kam umiestnime zálohu, koľko by to stálo, či zálohované dáta majú tú cenu, a na záver „premýšľacej“ časti už len kedy celý mini-projekt zrealizovať a nastaviť.
Pri voľbe prístupu jedna vec – záložný priestor nie je archív. Jasné, môžete ho využiť čiastočne aj ako archív, ale navrhnite si vopred, koľko miesta venujete archívu a koľko zálohám. Zálohovanie má primárne za cieľ umožniť obnovenie stratených dát v prípade, že došlo k ich poškodeniu alebo zničeniu, zatiaľ čo do archívu odkladáme dáta zaberajúce miesto na počítači používané zriedka alebo vôbec.
Takže ako prvá vec – rozdeľte si aspoň pomyslene dáta na 2 kôpky „archív“ (nezostanú v počítači, budú len v archíve) a „zálohovať“ (ostanú aj v počítači, aj na zálohovacom médiu).