Vzdelanie ako kľúč k dlhšiemu životu

V marci 2024 priniesol renomovaný časopis The Lancet Public Health prehľad o vplyve vzdelania na dlhovekosť dospelých prostredníctvom rozsiahlej systematickej revízie a meta-analýzy. Jeho cieľom bolo kvantifikovať pozitívny vzťah medzi vzdelaním a znížením úmrtnosti dospelých na globálnej úrovni, pričom sa sledovali aj rozdiely podľa veku, pohlavia a socioekonomických skupín.

Vzdelanie ako sociálny determinant zdravia

Tak a je to tu. Dlhodobé výskumy preukázali, že vzdelanie je kľúčovým sociálnym determinantom zdravia. Znie to nepochopiteľne? Sociálne determinanty zdravia sú faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú zdravie jednotlivcov a populácií. Patrí medzi ne prístup k zdravotnej starostlivosti, ekonomické zabezpečenie, pracovné podmienky či životné prostredie. A vzdelanie.

Jednotlivci s vyšším vzdelaním sú zvyčajne lepšie informovaní o zdravom životnom štýle a majú spravidla lepší prístup k zdravotnej starostlivosti a vyšší príjem. Vzdelanie tiež zlepšuje sociálnu mobilitu a posilňuje psychické a sociálne zdroje, čo vedie k nižšej miere stresu a lepšej schopnosti zvládať náročné životné situácie. Takže v tomto kontexte má vzdelanie ekonomické, kognitívne aj sociálno-psychologické prínosy.

Štúdia tiež zdôrazňuje, že zdravotné prínosy vzdelania sa prejavujú naprieč celým životným spektrom a že vzdelanie môže zohrávať dôležitú úlohu aj v pokročilom veku, hoci efekt sa v staršom veku mierne oslabuje. Pre mladších dospelých je vzdelanie silným faktorom ovplyvňujúcim zdravie, pretože priamo ovplyvňuje ich zamestnanie, príjem, životný štýl a celkovú kvalitu života.

Globálny pohľad na vzdelanie a zdravie

Výsledky výskumu pokrývajú údaje zo 70 lokalít v 59 krajinách, čo poskytuje široký a reprezentatívny pohľad na globálnu situáciu. Väčšina štúdií však pochádza z vysoko rozvinutých krajín, pričom až 85,9 % pozorovaní bolo z tzv. vysokopríjmových regiónov. Naopak, údaje z menej rozvinutých oblastí, ako je subsaharská Afrika či Blízky východ, boli zastúpené minimálne.

Táto nerovnomerná distribúcia údajov zdôrazňuje potrebu ďalších výskumov v nízko a stredne príjmových krajinách, kde môžu byť socioekonomické a zdravotné nerovnosti oveľa výraznejšie. Zároveň štúdia potvrdzuje, že vzdelanie má pozitívny vplyv na znižovanie úmrtnosti aj v krajinách s nižším socio-demografickým indexom (SDI), čo znamená, že investície do vzdelania môžu byť účinným nástrojom na zlepšenie zdravia a dlhodobého prežitia v týchto regiónoch.

Pohlavie a vzdelanie

Štúdia tiež skúmala, či existujú rozdiely vo vplyve vzdelania na úmrtnosť medzi mužmi a ženami. Vo väčšine prípadov neboli zistené významné rozdiely, čo naznačuje, že vzdelanie chráni pred úmrtnosťou bez ohľadu na pohlavie. Vysokoškolské vzdelanie tak pôsobí pozitívne na dĺžku života ako u mužov, tak aj u žien. V niektorých vysoko rozvinutých krajinách bol zaznamenaný o niečo väčší efekt vzdelania na mužov, čo je však obmedzené len na určité regionálne a sociálne podmienky.

Významnú rolu však hrá vzdelanie žien z hľadiska medzigeneračného prenosu zdravotných výhod. Zistenia z predchádzajúcich výskumov ukazujú, že vzdelané matky majú výrazne lepšie zdravotné výsledky pre svoje deti, čo vedie k zníženiu detskej úmrtnosti a lepšiemu zdravotnému stavu rodiny.

Dlhodobý dopad na politiku a verejné zdravie

Výsledky tejto štúdie poskytujú silný argument pre politické stratégie, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie prístupu k vzdelaniu ako súčasť zlepšovania verejného zdravia. Vzdelanie má podobný ochranný účinok na zdravie ako zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita či nefajčenie, čo ho stavia na úroveň najdôležitejších verejných zdravotných opatrení.

Investície do vzdelania môžu teda priniesť výrazné zlepšenie nielen v oblasti zdravotníctva, ale aj v širších sociálnych a ekonomických aspektoch. Organizácie ako OSN a WHO už dlhodobo zdôrazňujú potrebu znižovania globálnych nerovností vo vzdelaní a zdraví. Ciele udržateľného rozvoja OSN (SDG 4) sa zameriavajú na zabezpečenie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelania pre všetkých, čo môže mať výrazný vplyv na globálne zdravie.

Vzťah medzi vzdelaním a úmrtnosťou

Závery štúdie potvrdzujú, že každý ďalší rok školskej dochádzky vedie k zníženiu rizika úmrtia o 1,9 % (s intervalom neistoty 1,8–2,0 %). Tento vzťah je zvlášť silný u mladších dospelých vo veku od 18 do 49 rokov, kde sa riziko úmrtia znižuje o 2,9 % ročne. U starších dospelých nad 70 rokov je tento efekt slabší, avšak stále významný, so znížením rizika úmrtia o 0,8 % na každý rok vzdelania.

Zistenia poukazujú na tzv. dávkovo-odpovedný vzťah, čo znamená, že čím viac rokov vzdelania človek absolvuje, tým nižšie je jeho riziko predčasného úmrtia. Efekt vzdelania je porovnateľný s ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi dĺžku života, ako sú zdravá výživa, fyzická aktivita či vyhýbanie sa rizikovým faktorom, akými sú fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu.

Zhrnutie – vzdelanie predlžuje vek

Výskum publikovaný v marci 2024 potvrdzuje, že vzdelanie je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich dĺžku života. Každý rok školskej dochádzky znižuje riziko úmrtnosti, pričom najvýraznejší efekt sa prejavuje u mladších dospelých. Tento efekt je univerzálny naprieč pohlaviami a rôznymi socioekonomickými skupinami.

Výsledky tejto analýzy poskytujú silný základ pre podporu vzdelávacích politík, ktoré by mali byť kľúčovou súčasťou verejno-zdravotných stratégií zameraných na zlepšenie zdravia a zníženie globálnych nerovností. Zvyšovanie úrovne vzdelania by tak malo byť prioritou nielen v oblasti vzdelávacej politiky, ale aj v rámci medzinárodného úsilia o zlepšenie zdravia populácií.

Ak teda chcete spraviť niečo pozitívne pre dĺžku svojho života, príďte k nám na kurz, najlepšie balík kurzov. Vyplníte tak zmysluplne svoj voľný čas, spravíte významný krok pre svoje zdravie, možno sa i zoznámite s niekým zaujímavým, získate ako benefit perspektívu nového uplatnenia svojich schopností a ktoviečo ešte 😉

Zdroj:
originál článok s popisom použitej metódy, mapou zahrnutých štúdií, tabuľkami a grafmi nájdete pod názvom Effects of education on adult mortality: a global systematic review and meta-analysis

The Lancet Public Health je popredný odborný vedecký časopis, ktorý sa zameriava na publikovanie výskumov a analýz v oblasti verejného zdravia. Patrí do širšej rodiny časopisov vydavateľstva The Lancet, ktoré má dlhú históriu publikovania špičkového medicínskeho a zdravotného výskumu (The Lancet začal svoje publikovanie v roku 1823). Lancet Public Health sa špecializuje na otázky verejného zdravia, zdravotných politík, prevencie chorôb a epidemiológie, pričom publikácie majú globálny dosah a význam pre tvorbu zdravotných stratégií a verejného zdravia po celom svete.