Ako stráviť Silvester alebo Puding, bowle, láska a filmy

Posledný deň v roku a telefonická zoznamka

December má jeden fantastický deň – taký nemá žiadny iný mesiac.
Posledný deň v roku.

Kto zažil utajeného Silvestra na Mlynoch počas štúdia, vie, čo znamenal posledný deň roka. Prítomné osadenstvo napohľad opustených izieb povychádzalo o polnoci von s prípitkami, blahoželalo sa, rozdávali bozky, niekedy sa i tancovalo, spievalo. Budovy internátu sa hrdo vypínali – vidíte, to sú moji obyvatelia, vidíte? Bolo nádherne. Do chvíle, kým sa náhodou neobjavil kocúr – riaditeľ internátu. Všetky myši zmizli ako šibnutím čarovného prútika. Až keď sa jeho žigulík stratil za kopcom, myši vyliezli z úkrytov a silvestrovská párty pokračovala.
A ak prišli na oslavu i starší kolegovia z vojny na opušťák, bol o polnoci na Mlynoch aj ohňostroj…

Izby na Veľkých Mlynoch a átriákoch na kopci oproti boli v tej dobe navzájom spojené telefonickou sieťou. Na každej izbe bol telefón. To bol luxus! Polovica obyvateľov si ho pochvaľovala a štvrtina ho neznášala kvôli nekonečným telefonátom svojich spolubývajúcich.

Luxusná sieť bola výzvou pre elektrikárov, ktorí bývali na opačnom kopci. Potajme natiahli 250 m tenkého káblika medzi ich Mladosťou a Veľkými Mlynmi, aby sa pripojili na túto univerzitnú sieť …a mohli sa zoznamovať.

Metóda telefonického zoznamovania v Mlynskej doline fungovala skvele. Človek vytočil číslo – len tak náhodne štvormiestne číslo a zoznámil sa s tým na druhom konci linky. Bývalo to zväčša príma. Srdečné, priame, otvorené. Hoci občas to nevyšlo.

Práve sme pripravovali porcie slávneho pudingu s Bowle, keď sa tesne po siedmej ozval prvý raz zvonček. Nenápadne som vyzrel, kto prichádza. Nie, nebol to riaditeľ internátu známy svojimi prepadovými kontrolami.
Nejaká slečna.

Otvoril som.
– Prosím?
– Ahoj. Ja som Alena.

Ha! Sympaťáčka, moja telefonická známosť.
– Vitaj, moja milá telefonická známa. Vstúp do našej ríše prekvapení večera. Zlož si kabát, vojdi a cíť sa príjemne. Netreba sa predstavovať – to bude v programe večera…

Posledný večer v roku bolo všetko pripravené pre dvadsať-tridsať osôb. Iste, neoslavovali sme na izbe… Priestory sa však našli.
V rohu jednej z miestností stál stolík plný fliaš naozaj vyberaného alkoholu. Aromatická Marsanela zo špecializovaného obchodu, jemná Finland vodka z Tuzexu, prekvapivý Kord Gin tonic,… a k tomu trochu fantázie pri nakupovaní v bežnom obchode. Všetko to najlepšie v rámci možností študentských vreciek.

Alenka prišla prvá a po nej sa začali trúsiť ostatní. O ôsmej sme v dobrej nálade začali zoznamovaciu časť.
Prvý skraja.

– Ja sa volám Magdaléna, hovoria mi Maja. Mám dvadsaťjeden rokov, som z Púchova…
– Máš známosti s gumárňami? – prerušil ju ktorýsi kamarát.
– S gumárňami? Prečo?
– Vyrábajú tam istý pánsky gumový tovar? Nie je ho dostať…
– Ty si ale… Teda, som z Púchova a… Čo ešte? Známosti v gumárňach nemám.
– Čo študuješ? Alebo pracuješ?
– Študujem – ale nesmejte sa! Psychológiu…
– No, na cvoka nevyzeráš, povolanie ťa ešte nestihlo poznačiť!
Smiech.
– Takže, budeš robiť psychológa večera. Páni a dámy, je niekto proti? Majka bude vo vážnych prípadoch poskytovať konzultácie na požiadanie vo vedľajšej miestnosti. A bude tiež psychologickým poradcom pri varení polnočnej kapustnice…

Zraky sa presunuli na Majkinho suseda, predstavovanie pokračovalo. Vo výbornej nálade prešla skoro hodina – o deviatej sme sa už všetci poznali, bol čas oficiálne otvoriť bar.

– Priatelia! Otvárame bar. Obsah je takmer voľne k dispozícií každému v rohu na stolíku. Máme v ponuke čisté i miešané alkoholické nápoje v sortimente osvedčenom z minulého Silvestra. Kompletný prehľad ponuky nájdete v nápojových lístkoch ležiacich vedľa fliaš. Pre tých, ktorí budú mať chuť na niečo z baru, som tu k službám v rámci dohodnutých pravidiel. Začíname aperitívom, čisté alkoholické nápoje až po polnoci!

Alenka mala tak trochu smolu – ušla sa mi úloha barmana.

Pravidlá boli jednoduché a férové. Po aperitíve sme počas Silvestra podávali do polnoci zásadne miešané nápoje – aby sa všetci dočkali Nového roku v dobrej nálade a s jasnou mysľou, na to dohliadal barman. Tak to bolo i vtedy.
Prvú polhodinu bývalo pri bare vždy tesno, no po krátkych debatách si každý vybral aperitív, prípadne aj niečo z ponuky miešaných nápojov a odchádzal spokojne s plným pohárom.

Silvestrovská špecialita

– Alenka, tak čo to bude?
– Ja neviem… Čo mi ponúkneš?
– Prosím, vyber si, – ponúkol som jej silvestrovský nápojový lístok.
Chvíľu doň zmätene pozerala.
– Čo je to Silvestrovská špecialita? Je to dobré?
– Mhm! Výborné! Na úvod ako aperitív je to ono. Ale pozor, iba malý pohárik, je to veľmi chutné, no pre nezvyknuté študentky dosť silné…
Namiešal som jej jedna k jednej citrónový Sunquick s vychladenou čerešňovicou. Rok predtým sa ponúkal aj variant s marhuľovicou, ale čerešňovica bola zjavne chutnejšia. Minuli sa jej dve fľaše, kým marhuľovica ostala v hanbe.
Príma začiatok.

Po ďalších dvoch skvelých koktejloch s Marsanelou a miske pudingového mixu s Bowle si sadla Alenka na moje kolená. Objímala ma okolo krku a niečo mi šepkala, keď prišiel fotograf večera, kamarát. Obaja sme strúhli do objektívu fotoaparátu úsmev netušiac, že filmy s takýmito zábermi sa vykupujú neskôr od fotografa fľašou značkového koňaku alebo whisky.
Úsmev. Cvak! A ešte raz – cvak!